Behaj, aby si žil!

Autor: Pavol Mačičák | 16.10.2012 o 21:39 | (upravené 17.10.2012 o 9:35) Karma článku: 10,23 | Prečítané:  926x

Na ošumelej nástenke vedľa kabinetu telesnej výchovy bolo veľkými písmenami s kovovým odleskom prišpendlené heslo: „Behaj, aby si žil!"  Nezaujímavá, prehliadaná kulisa.   No jedného dňa sa s otravným sloganom stalo niečo, čo ho okamžite posunulo priamo do centra študentskej zábavy.

Úzku chodbu zapĺňali nenápadné a trochu šokovane hlúčiky zvedavcov: neznámy vtipkár vybral z prvého slova   písmená H a A a presunul ich na spodný okraj nástenky. Zvyšné  tri písmená premiešal – na háčik prvého J sa chytilo hranaté E a za ním aj bruchaté B. Čo viac potrebuje tínedžer na nekontrolované výbuchy smiechu? Šikovný autor písmenkovej hry už vtedy vedel, ako zvýšiť čítanosť. Narastala prudko každou prestávkou.

Neobvyklý záujem o zvyčajne ignorovaný kus polystyrénu neušiel ani profesorovi telesnej výchovy a od vyblednutého  podkladu  sa zakrátko opäť odrážalo staré klišé. Nástenka sa stiahla do informačnej šede, záujem zvedavcov postupne upadal. Osirelou chodbu sa iba občas ozývali kroky študentov, ponáhľajúcich sa k šatniam. Nuda.

O týždeň hráč s písmenkami  udrel znova.  Čítanosť prudko stúpala, pred nástenkou  bolo veselo, tlačenica prekonávala dopravnú špičku.  Zabávali sme sa na jednotku. Ale iba  chvíľu.  Početné skupinky  dobre naladených uhrovitých výrastkov profesor vyhodnotil neomylne -  niečo nie je v poriadku. Takže znova nuda.

Písmenkový fantóm sa na našu veľkú radosť nevzdával. Intervaly útokov na nástenku boli stále kratšie. Optimisti šaleli od nadšenia, skeptici čakali začiatok veľkého vyšetrovania.

Na počudovanie k nemu neprišlo. Prečo?  Možno  náš neortodoxný pedagóg v duchu uznával, že aktivita propagovaná odvážnym študentom  je pre život prinajmenšom rovnako dôležitá, ako beh.  Možno iba nechcel nikomu uškodiť.  Alebo sa bavil  rovnako ako my?

Písmenkový fantóm bol tiež férový hráč.  Mohol písmená  H a A zahodiť do koša, ale on ich vždy iba slušne prišpendlil na tuhý látkový poťah. Mal zmysel pre rovnocennú súťaž?  Uznával aj beh? Asi áno; určite vedel, že ak ho zazrie niekto nepovolaný,  zachránia mu školský život iba rýchle nohy.

Čo nakoniec súboj písmen ukončilo? Neviem. Možno neznámy vtipkár zmaturoval a opustil školu.  Alebo to bolo v čase, keď šiel starý profesor do dôchodku? Detaily už pamäť dávno vytesnila. Do môjho podvedomia sa však nástenková vojna dvoch aktivít zapísala navždy.  Raz som  preceňoval jednu, potom sa viac venoval druhej, ale nakoniec mi to došlo  – pre život sú dôležité obe.

Pravdaže všetko s mierou. Extrémom sa treba vyhnúť!  Neustále porovnávanie s Hailem Gebreselassiem*, alebo Robertom Rosenbergom síce váš život pravdepodobne neohrozí, ale  motiváciu a sebavedomie vám môže poriadne nahlodať.

Tak teda behajte, žite a nezabudnite sem-tam na svojej nástenke vymeniť písmená. Zaručene to urobí radosť nielen vám!

 

* jeden z najlepších vytrvalcov všetkých čias, dvojnásobný držiteľ  svetového rekordu v maratóne

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?