Darček do Nemecka

Autor: Pavol Mačičák | 23.10.2012 o 21:45 | Karma článku: 13,00 | Prečítané:  924x

Keď sa minulú jeseň blížil deň odjazdu na maratón do Frankfurtu na Mohanom, premýšľali sme v rodinnom kruhu, akou drobnosťou potešiť našich hostiteľov - manželkinu sesternicu Moniku a jej nemeckého manžela Thomasa. Čím sa prezentovať v meste nekonečných nákupných možností?  Čo by mohlo zabodovať v najväčšom finančnom centre starého kontinentu,  plnom pyšných bankových mrakodrapov?

 

„Thomas má rád pastovaný med", podľahol naliehaniu tajný zdroj z rodiny a na môj mierne začudovaný pohľad dodal: „Zájdi v piatok na trhovisko; starý včelár, ktorý med pastuje, tam určite bude." Zaujímavé. Pod  Tatrami mám v príbuzenstve viacero výborných včelárov, ale o pastovanom mede som jakživ nepočul. Ešteže ho objavili vo Frankfurte.

V malom meste každý každého pozná. Už o pár minút som vedel, že včelár, ktorého hľadám,  je tiež bežec - dokonca spoluzakladateľ  medzinárodne známeho Čečehovského polmaratónu.   Dvaja bežci sa ľahko dohodnú. Zavolal som  na čerstvo získané mobilné číslo a hneď odfrčal do blízkej obce  Čečehov. Beh a včely, včely a beh - čas v príjemnom rozhovore plynul rýchlo.

Pozrel som si aj klenoty  sladkého kráľovstva - vrátane pastovaného medu. Čo to teda vlastne je? Med z väčšiny kvetových nektárov rýchlo kryštalizuje, no keď ho počas tohto procesu fortieľny včelár pomaly premiešava, vzniká lahodný, jemný a voňavý krém. Slinky sa mi zbiehali počas celého rozhovoru a späť som si okrem prezentov do Nemecka viezol aj produkty pre vlastnú kuchyňu. Zamaškrtila si celá rodina.

Návšteva Frankfurtu dopadla na jednotku. Medové darčeky zabodovali a s rodinou sme prežili  v nádhernom meste pár nezabudnuteľných dní.  Monika a Thomas sa o nás po celý čas starali s rovnakou pozornosťou, ako dobrí hospodári o svoje včelstvá.

Športový zážitok bol rovnako jedinečný. Energia sálajúca z pätnásťtisíc bežcov, ulice plné prajných fanúšikov, neúnavný rutmus bubeníkov, svetová elita na trati. Víťazný Wilson Kipsang  zaostal na viac ako štyridsaťdva kilometrovej trati za svetovým rekordom iba o štyri sekundy! Vďaka jedinečnému podpornému tímu som svoj osobný rekord zlepšil aj ja.

Pobyt pod nebotyčnou, tristometrovou  vežou Commerzbank, mi pomohol  znovuobjaviť každodennú krásu Slovenska. Po návrate z bankovej metropoly Európy  sa na trhovisku zastavujem častejšie.  Rád vychutnávam príjemnú atmosféru krátkych rozhovorov a úsmevov, ktoré patria k čerstvému ovociu a zelenine. Samozrejme, že nevynechám ani starého včelára.  Med obalený do zasväteného výkladu o včelách má celkom inakšiu chuť.  Chuť človečiny.

Často počujem, že my Slováci sa nevieme predať. Slovenskí „medári" sa to postupne učia. Originálne fľaše, darčekové balenia,  elegantné etikety, prekrásne výrobky z vosku, medovina rôznych chutí. Len či sme medzičasom nezabudli nakupovať...  Otrokov akciových cien, blýskavých obalov a ohlupujúcej reklamy pribúda. Vieme ešte rozoznať skutočné zlato domáceho medu od mačacieho zlata medových zmesí privážaných nevedno odkiaľ?

Prejdite sa zajtra po trhovisku. Započúvajte sa do jeho premenlivej vravy, vdýchnite mnohoraké čerstvé vône.  Možno nájdete aj svojho „medára". Pri najbližšej návšteve  cudziny budete mať o darček postarané. A keď si ráno na chrumkavý chlieb natriete voňavú medovú pastu, nedostanú sa vám počas dňa hlbšie pod kožu ani trpkejšie chute života.

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?