Zeleň. Dokedy tu ešte bude zavadzať?

Autor: Pavol Mačičák | 25.8.2013 o 16:55 | Karma článku: 11,77 | Prečítané:  729x

Obytné domy vedľa starej nemocnice v Košiciach vystavali v päťdesiatych rokoch pre rodiny zdravotníkov. Stavebným materiálom bola tehla. Navrhnuté rozmiestnenie domov umožnilo vytvoriť vo vnútri obytnej zóny pokojné a tiché miesto, plné stromov a zelene, vhodné pre šport, detské hry, aj oddych na lavičke. Smelo môžeme povedať, že bývanie pri nemocnici navrhli vnímaví ľudia, ktorí rozumeli potrebám iných ľudí. Teraz sa má sympatický park zmeniť na parkovisko...

Park sa začal meniť na parkovisko.Park sa začal meniť na parkovisko.Foto: EK

Čo nás prebudí? Bager?

Začalo sa o tom šuškať asi pred dvoma týždňami. Vo štvrtok podvečer sa početnejšia skupina obyvateľov obytných domov na uliciach Pri Nemocnici, Milosrdenstva a Gaštanovej konečne stretla zoči-voči, spísala krátku petíciu a poverila troch zástupcov, aby na úradoch zistili o pripravenej stavbe podrobnosti.

Tých ostatných definitívne prebudil v piatok ráno hluk techniky. Do zelenej plochy sa nekompromisne zahryzlo rýpadlo. Padali slzy, otázky, nadávky. Padali aj drsnejšie prívlastky, padali mená. Najčastejšie mená dvoch Richardov – primátora mesta a vlastníka spoločnosti, ktorá parkoviská začala stavať.

Učili ma, že božie meno netreba brať nadarmo. Preto svoju pozornosť namierim najprv na človeka, ktorý preukázateľne nevyužil svoje možnosti. Je ním autor blogu.

Do bytového domu na Gaštanovej ulici som sa nasťahoval vo februári. Dom sa pýšil čerstvým prírastkom – bytmi v nadstavbe, vďaka ktorým získal novučkú strechu. Vedel som, že podľa legislatívy musí ku každému novému bytu vzniknúť parkovacie miesto. Dokonca som raz úchytkom zazrel kópiu nepodarenej časti návrhu parkovania, kde boli priamo pod oknami susedy nakreslené štyri parkovacie miesta.

Zareagoval som „po slovensky“. Nezaujímalo ma kedy, kde a ako sa s výstavbou parkovísk začne. Máme predsa samosprávu a štátnu správu, ktorá dozrie, aby bolo všetko v poriadku. Sú tu iní, kvalifikovanejší, tí, čo tu bývajú desiatky rokov, boli pri všetkých rokovaniach... Ja mám veľa práce, povinnosti so sťahovaním a vôbec – zavolal ma niekto niekam?

Teraz som narazil čelom na realitu, tvrdú ako lyžica bagra. Rovnako, ako ostatní vlastníci bytov.

Urobiť z parku parkovisko? Nič jednoduchšie!

Aj za 24 hodín prebudeného záujmu sa dá s istými nepresnosťami zistiť, ako je možné urobiť z parku parkovisko. Poďme poporiadku. V nedávnej minulosti stavebník Izolex Bau rozostaval v nadstavbách bytových domov pri nemocnici osem nových bytových jednotiek s povinnosťou vytvoriť pre každú parkovacie miesto. Po úspešnej prvej etape odštartoval v roku 2009 výstavbu druhej štvorice bytov.

Viacerí z mnou oslovených obyvateľov si spomenuli, že pri stretnutí so stavebníkom vyslovene odmietli možnosť, aby nové parkovacie miesta boli vytvorené v parku. Neverím, že by niekto vedel preukázať opak. Napriek tomu získal stavebník vo februári 2012 zámenou od mesta Košice pozemky - 15 novovytvorených parciel v tvare parkovacieho miesta na kolmé státie s plochou 16 m2. Priamo v parku medzi obytnými domami!

O rok niekto zistil, že medzi zakreslenými parcelami a vnútornou komunikáciou ostal zelený pás vo vlastníctve mesta Košice. Stavebník ho v júni 2013 získal do prenájmu za účelom vybudovania parkovacích miest. Už aj tak gigantický rozmer pôvodne uvažovaného parkovacieho miesta 2,5 x 6,25 m sa rozrástol o ďalší nezmyselný záber zelenej plochy! Po piatkovom zásahu bagra vieme zmerať, že kvôli jednému parkovaciemu miestu sa odstránila ornica pod plochou približne 20 m2!

Nie je to tak dávno, čo developeri v snahe ušetriť peniaze pretláčali na parkoviskách nákupných centier minimálny rozmer pre kolmé státie 2,25 x 4,5 m - teda s plochou málo prevyšujúcou 10 m2. Akoby všetci jazdili na favoritoch. Zmena normy našťastie najkrikľavejšie problémy odstránila.

O šetrenie zelených plôch naopak záujem nie je. Plytvá sa, koľko to dá. Je v Košiciach, známych svojou rozkošatenou administratívnou, aj niekto, koho to zaujíma?

V zmysle zákona

Stavebný úrad Košice – Juh vyhodnotil situáciu tak, že pre stavbu nie je potrebné územné rozhodnutie. Postaviť v parku parkovisko je zrejme v plnom súlade s územným plánom. Nahliadnutie do spisu sa nám v piatok vybaviť nepodarilo.

Na košickom magistráte k nám boli pracovníci špeciálneho stavebného úradu pre miestne a účelové komunikácie veľmi ústretoví. Rozhodnutím zo 7.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9.8.2013, povolili 15 parkovacích miest. Postupovali v zmysle zákona, dopravné riešenie navrhla oprávnená osoba, normu spĺňa, pripomienky účastníkov konania neboli žiadne. Obyvatelia bytov účastníkmi konania nie sú, susediace pozemky nevlastnia, od parkovísk v parku ich delí vnútorná komunikácia vo vlastníctve mesta.

Medzičasom sme už právne podkutejší. Poznáme výroky súdov, podľa ktorých susedná stavba môže byť aj stavba na pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu so schvaľovanou stavbou, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

Rovnako priateľsky a ochotne na úrade prijali aj našu petíciu. Hneď nám však vysvetlili, že ak už bolo vo veci rozhodnuté v správnom konaní, ničoho sa nedomôžeme. Zvlášť, keď sú pozemky v súkromnom vlastníctve stavebníka... Stručne a jasne – mesto vymení, či odpredá mestské pozemky v parku pred vaším domom. Zástupca toho istého mesta vám potom veľmi slušne, kompetentne a priateľsky vysvetlí, že vám rozumie, ale na cudzom súkromnom pozemku toho s vašimi záujmami veľa nezmôžete vy, ani mesto.

Import zdravého rozumu z Holandska sa neujal

V osemdesiatych rokoch zaujali odborníkov z vtedajšej SVŠT Bratislava (dnes Technická univerzita) riešenia obytných zón v Holandsku. V krajine tulipánov ich označovali „woonerf“.

Holanďania pochopili už viac ako pred štvrťstoročím to, čo nám stále nedochádza: v obytnej zóne je dôležitý pokoj, bezpečnosť, stromy a kríky, príjemná atmosféra. Usporiadali dopravu jednosmerne, jeden z pruhov cesty zmenili na zeleň, esteticky vystriedanú drobnou architektúrou a parkovacími miestami. Čítate dobre: pribudli parkoviská a pribudla aj zeleň! Ľudia chceli žiť v peknom prostredí, hoci automobilov bolo stále viac.

Čo by hrozilo študentovi dopravného inžinierstva, ktorý by v rámci školskej štúdie chcel riešiť vytvorenie nových parkovacích miest zrušením parku? V najlepšom prípade láskavé upozornenie, aby sa okamžite spamätal. V osemdesiatych rokoch!

Útvar dopravného inžinierstva v 21. storočí pokojne kreslí parkovacie megaplochy na zeleň parku, dokonca aj na miesta, kde rastú stromy. Nehrozí nič. Koľko plôch je na výkrese výhľadovo? Takmer štyridsať.

Čie záujmy rozhodujú?

Smutní ľudia v parku nespokojne pokyvkávali hlavami – u nás rozhodujú záujmy mocných, rozhodujú peniaze. Ale aké sú to záujmy?

Nebolo by pre stavebníka jednoduchšie, keby na polovičnom profile niektorej z obslužných ciest za pár eur vyznačil šikmé parkovanie? Z ušetrených peňazí by mohol zmodernizovať detské ihrisko a aj tak by ešte zvýšilo. Položme si otázku – kto bude mať záujem o nové plánované nadstavby, ak parkovisko navždy zničí jedinečného ducha súčasného parku?

Nie je povinnosťou mesta starať sa o rozvoj, ktorý je udržateľný trvalo? Nemalo by predávať a vymieňať svoj majetok v súlade so záujmami obyvateľov? Nikomu predsa neosoží, ak zelené plochy miznú. Zoznam útvarov magistrátu zaberá plochu, väčšiu ako tento text. Naozaj nemá nikto intelektuálnu kapacitu a právnu kompetenciu na účinnú ochranu zelených pľúc mesta?

Vlastníci nových bytov potrebujú skolaudované parkoviská. Viažu sa im na to hypotéky a zápis trvalého pobytu. Chcú sa však namiesto parku pozerať na šedé rady aút? Dvaja z vlastníkov sa vraj už svojho práva na parkovisko vzdali...

Poznáte niekoho, kto by mohol mať záujem, aby bolo z parku parkovisko? Poznáte niekoho, kto má preukázateľný záujem, aby sa nenašlo citlivejšie riešenie?

Park pri nemocnici o päťdesiat rokov. Aký bude?

Predstavme si prechádzku v parku o päťdesiat rokov. Nádherné stromy, žiarivá zeleň, kvety, lavičky, hojdačky. Deti s úsmevom šantia. Starší ľudia si prišli sadnúť na lavičku po nedeľnom obede a hovoria – aký nádherný je náš park. Vidno, že sa o neho roky starajú ľudia, ktorí rozumejú tomu, čo človek pre život potrebuje...

Budúcnosť je teraz. V nasledujúcich dňoch budú obyvatelia rokovať so stavebníkom, aj s úradmi. Štyri rozostavané miesta sa pravdepodobne dokončia a budú nám pripomínať, že o svoje záujmy sa treba predvídavo starať.

Všetko ostatné je ešte možné zmeniť k lepšiemu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?